Stanovení množství jílovité frakce v zemině pomocí konzistenčních mezí

Abstract

Bakalárska práca sa zaoberá stanovením množstva ílovitej frakcie pomocou konzistenčných medzí. Vyhodnotenie sa zakladá na porovnaní normovej metódy zisťovania množstva ílovitej frakcie (hustomerná skúška) a metódy získavania množstva ílovitej frakcie podľa Savageho. Prvá metóda vychádza z normy ČSN EN ISO 17 892-4 (november 2017). Druhá metóda (Savageho metóda) vychádza zo znalosti konzistenčných medzí. V teoretickej časti je zahrnutý opis ílovej frakcie so zameraním sa na tri ílové minerály (kaolinit, illit a montmorillonit), stanovenie množstva ílovitej frakcie podľa normovej metódy a podľa Savageho metódy. V praktickej časti je vytvorená analýza metód na dvoch súboroch dát: 1) šesť zmesí kaolínu a piesku, 2) 197 vzoriek zemín odobraných in situ. V prvom súbore dát bola zistená závislosť, kedy pri zväčšujúcom sa množstve ílovitej frakcie sa taktiež zväčšuje rozdiel vo výsledkoch dvoch skúmaných metód. U druhého súboru dát sa táto závislosť nepotvrdila. Výsledky sa líšili až o 226,42%. Pre vybraný súbor dát sa Savageho metóda ukázala ako nevhodná. Bolo by vhodné preskúmať túto metódu na inej vzorke dát a overiť túto skutočnosť.

The bachelor thesis is about determination of the amount of clay fraction in the soil using consistency limits. The evaluation is based on a comparison of the standard method for determining the amount of clay fraction (hydrometer method) and the method for obtaining the amount of clay fraction according to Savage. The first method is based on the standard ČSN EN ISO 17 892-4 (november 2017). The second method (Savage’s method) is based on knowledge of consistency limits. The theoretical part includes a description of the clay fraction with a focus on three clay minerals (kaolinite, illite and montmorillonite), determination of the clay fraction according to the standard method and according to the Savage’s method. In the practical part, an analysis of methods is created on the two sets of data: 1) six mixtures of kaolin and sand, 2) 197 soil samples taken in situ. In the first set of data, a dependence was found. When amount of clay fraction is increasing, the difference in the results of the two investigated methods also increases. For the second data set, this dependence was not confirmed. The results differed by up to 226,42%. For the selected data set, Savage’s method proved to be unsuitable. It would be appropriate to examine this method on another sample of data and verify it.