Modely predstihových indikátorov pre Solvenskú republiku - Aplikácia empirických a teoretických prístupov

Abstract

Hlavným indikátorom hospodárskeho cyklu, ktorým sa meria sila rastu a poklesu agregátnej ekonomickej aktivity, je reálny hrubý domáci produkt (HDP). Odhad HDP je zverejňovaný s oneskorením niekoľko týždňov za referenčným obdobím. Makroekonomické indikátory zverejňované s časovým predstihom pred HDP alebo prechádzajúce bodmi obratmi hospodárskeho cyklu skôr ako HDP, nazývame predstihové indikátory. Predstihové indikátory nesú potenciálne signály nadchádzajúcej zmeny fázy hospodárskeho cyklu a predstavujú v praxi najmä krátkodobý prognostický nástroj. Pre fiškálne a monetárne autority je z hľadiska dosiahnutia cieľov dôležité sledovať i ekonomickú interpretáciu aktuálneho vývoja ekonomiky. Pre účely interpretácie vývoja ekonomiky z hľadiska ekonomickej teórie je vytvorený pre slovenskú ekonomiku štrukturálny vektorovo-autoregresný model (SVAR) odhadnutý na hlavných makroekonomických agregátoch, umožňujúcich identifikáciu ponukového a dopytového šoku, a šokov fiškálnej a monetárnej politiky. Model SVAR využíva predstihové indikátory pre zvýšenie prognostickej schopnosti. Prognostická schopnosť modelu je porovnaná s ekonometrickými modelmi bez teórie podľa chápania hospodárskeho cyklu ako pozorovanej premennej (vektorovo-autoregresný model, VAR) a nepozorovanej premennej (dynamický faktorový model, DFM). Ekonometrické modely boli odhadnuté v štvrťročnej frekvencii na období 2002 až 2016, testovacie obdobie na prognózu HDP v horizonte troch štvrťrokov mimo vzorky bolo stanovené na roky 2008 až 2016. Ekonometrický model SVAR špecifikovaný na základe ekonomickej teórie produkuje najmenej vychýlené a najviac presné prognózy v celom horizonte prognózy spomedzi všetkých modelov. Vo všetkých horizontoch prognózy sa zároveň potvrdzuje výraznejšia presnosť prognózy založená na kombinácií všetkých troch typov modelov. Kombinácia prognóz na obdobie troch štvrťrokov produkuje prognózu medzikvartálneho rastu HDP s odchýlkou pod 0,1 percentuálneho bodu a s priemernou štvorcovou chybou do 0,2 percentuálneho bodu. Podľa modelu SVAR sú v histórii SR v rokoch 2002-2016 ponukové šoky dominantným zdrojom fluktuácií ekonomickej aktivity, perzistentné dopytové šoky hrajú menšiu úlohu. Z hľadiska hospodárskych politík sú pred vstupom SR do eurozóny v roku 2009 významnejšie monetárne šoky, v období 2010-2016 pozorujeme dominantný vplyv fiškálnych impulzov na fluktuácie hospodárskej aktivity na Slovensku, čo naznačuje substitučný charakter oboch politík.

Real gross domestic product (GDP) is frequently used as a headline indicator for business cycle approximation measuring the acceleration and deceleration of aggregate economic activity. The official GDP estimate is published with a delay of several weeks after the reference period. Macroeconomic indicators published ahead of the official GDP figure or passing through the turning points of the business cycle with a significant lead are called leading indicators. The leading indicators are carrying potential signals of the upcoming phase of the business cycle and are used in practice as a short-term forecasting tool. Fiscal and monetary authorities must follow also the economic interpretation of actual economy development in order to achieve their set targets. With the aim to interpret the actual economy in terms of economic theory a structural vector-autoregression model (SVAR) is estimated for the Slovak economy using main macroeconomic aggregates allowing identification of demand and supply shock, as well as specific fiscal and monetary shocks. The model is embedded with leading indicators to increase its forecasting ability in the short-term period. The forecasting ability of the SVAR model is compared with two econometric models without insight into economic theory – based on interpretation of the business cycle as observed variable (vector-autoregression model, VAR) and unobserved variable (dynamic factor model, DFM). Econometric models are estimated in quarterly frequency in the sample from 2002 to 2016. Out of sample forecasts of Slovak GDP for three quarters ahead are tested in the period from 2008 to 2016. The SVAR model specified by econometric theory produces the least biased and most accurate forecasts in the forecasting period among all models. However, at all forecast horizons the combination of all three types of models produces the most accurate forecasts. The forecast combination in the horizon of three quarters produces forecast with a deviation below 0.1 percentage points of GDP quarterly growth with an average square error within 0.2 percentage points of GDP growth. Following the estimation of the SVAR model in the sample from 2002 to 2016, the supply shocks are the dominant source of fluctuations of aggregate economic activity, persistent demand shocks play a minor role. From the policy shocks point of view, the monetary policy shocks are more significant before the entry of the Slovak Republic into the euro area in 2009, in the sample from 2010 to 2016 we observe more dominant influence of fiscal impulses, suggesting a substitutionary character of both policies.