Makroekonomická konvergencia v EÚ (eurozóne) a jej dopady na ekonomický rast

Abstract

Cieľom práce je objasnenie reálnej, nominálnej a štrukturálnej ekonomickej konvergencie v nadnárodnom integračnom zoskupení reprezentovanom Európskou úniou (EÚ) a následné empirické preukázanie daných oblastí konvergencie vo väzbe na účasť členských štátov EÚ v eurozóne. Ďalej sú odvodené potenciálne dopady konvergencie vo vzájomných prepojeniach na ekonomický rast týchto krajín. Nosnými metódami práce sú koncept β a σ konvergencie pre analýzu reálnej a nominálnej konvergencie a index optimálnej menovej oblasti (OCA) a jeho čiastkové indikátory pre analýzu štrukturálnej konvergencie. V teoretickej časti je konvergencia všeobecne definovaná a sú vymedzené skúmané oblasti konvergencie. Ďalej sú v teoretickej časti načrtnuté východiská pre analýzu konvergencie realizovanú v aplikačnej časti. Ide o teórie ekonomického rastu, predovšetkým neoklasickú teóriu, ktorá je základom pre skúmanie reálnej konvergencie. Pozornosť je venovaná taktiež faktorom ekonomického rastu a problematike konkurencieschopnosti. Ďalšou východiskovou teoretickou oblasťou je teória OCA, ktorá je základom pre analýzu štrukturálnej konvergencie v zmysle plnenia kritérií teórie OCA a vyhodnotenie prínosov, nákladov a celkovej vhodnosti vytvorenia menovej únie medzi skúmanými ekonomikami. Teoretická časť ďalej približuje charakteristiky integračného procesu v EÚ vrátane dôležitých aspektov teórie integračných procesov a možných prínosov a nákladov integrácie v rámci Európskeho spoločenstva, resp. EÚ. Poslednou oblasťou v teoretickej časti je vymedzenie vzájomných vzťahov medzi skúmanými oblasťami konvergencie. V aplikačnej časti je analyzovaná reálna, nominálna a štrukturálna konvergencia v EÚ a ich vzájomné prepojenia pomocou vymedzených i ďalších relevantných metód. Sú overované taktiež vzájomné vzťahy daných oblastí konvergencie. Pozornosť je následne venovaná potenciálnym dopadom skúmaných oblastí konvergencie v ich vzájomných prepojeniach na ekonomický rast v EÚ vrátane možného dopadu externých šokov na rast pri konvergencii v EÚ. Záver zhŕňa výsledky analýzy vrátane potenciálnych oblastí ďalšieho výskumu. V ekonomikách EÚ s nižšou počiatočnou ekonomickou a cenovou úrovňou, čo sú predovšetkým nové členské štáty, dochádza k ich rýchlejšiemu rastu daných indikátorov. To môže byť v rozpore so súbežným plnením cenového a kurzového maastrichtského kritéria, pretože sú obmedzené oba kanály apreciácie reálneho výmenného kurzu. Po vstupe do eurozóny je kurzový kanál navyše úplne vylúčený. Index OCA bol zostavený v tejto práci v troch variantoch. Index poukazuje na veľmi nízku štrukturálnu podobnosť s EÚ, ktorá je meraná kritériami obsiahnutými v indexe, u Grécka, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. To sú zároveň ekonomiky s výrazne nízkou konkurencieschopnosťou podľa Globálnej správy konkurencieschopnosti 2010-11. Naopak, vysoká podobnosť s EÚ bola preukázaná u malých jadrových ekonomík EÚ a eurozóny, ako sú krajiny Beneluxu a Rakúsko. Štrukturálna nezladenosť ekonomík v kombinácii s ich nízkou konkurencieschopnosťou zvyšuje náklady z účasti v eurozóne a obzvlášť v prípade zásahu ekonomík externým šokom môžu nastať významné negatívne dopady na ekonomický rast celej EÚ. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu v menovej únii a príprave na účasť v nej viaceré asymetrické transmisné kanály, ktoré vyplývajú z toho, že u niektorých makroekonomických indikátorov dochádza ku konvergencii a u iných pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. Ďalšie asymetrické kanály môžu vyplývať z rozdielov v efektívnosti pôsobenia rôznych adaptačných mechanizmov na asymetrické šoky. Pôsobenie uvedených kanálov môže tiež ovplyvňovať ekonomický rast.

The aim of the thesis is the examination of the real, nominal and structural economic convergence in the trans-national group represented by the EU and subsequent empirical verification of these fields of convergence in relation to the participation of the EU Member States in the Eurozone. In addition, the potential impacts of these kinds of convergence in their interconnections are derived on the economic growth of these countries. The key methods of work are the concepts of β and σ convergence for the analysis of the real and nominal convergence and the optimum currency area (OCA) index and its sub-indicators for the analysis of structural convergence. In the theoretical part convergence is generally defined and the examined fields of convergence are specified. The grounds for the analysis of convergence carried out in the application are outlined in the theoretical part as well. It is focused on the theory of economic growth, especially neoclassical theory, which is the basis for examining the real convergence. Attention is also paid to the factors of economic growth and the issues of competitiveness. The second starting theoretical field is the OCA theory, which creates the basis for the analysis of structural convergence in terms of compliance with the criteria of the OCA theory and evaluation of the benefits, costs and the overall suitability of establishing the currency union among economies. The theoretical part also specifies the features of the EU integration process, including the important aspects of the theory of integration processes and potential benefits and costs of integration within the European Community or the EU. The last section of the theoretical part is the introduction of mutual relations among the examined areas of the convergence. In the application part the real, nominal and structural convergence in the EU and their interconnections are analyzed using the introduced and other relevant methods. The mutual relations of the analyzed kinds of convergence are examined as well. Attention is then paid to the potential impacts of the investigated kinds of convergence in their interconnections on the economic growth in the EU including the potential impact of external shocks on growth by on-going convergence in the EU. The conclusion summarizes the results of the analyses including potential areas for further research. The EU economies with lower initial economic and price level, which are mainly the new Member States, achieve faster growth of these indicators. It may be in conflict with the simultaneous fulfilment of the Maastricht exchange rate and price criteria because both channels of the real exchange rate appreciation are limited. Moreover, after joining the Eurozone the exchange rate channel is completely excluded. The OCA index has been compiled in this thesis in three variants. It indicates a very low structural similarity to the EU, which is measured by criteria included in the index, by Greece, Latvia, Lithuania, Bulgaria and Romania. These are also the economies with very low competitiveness according to the Global Competitiveness Report 2010-11. Conversely, high similarity was confirmed for small core euro area and EU economies such as the Benelux and Austria. The structural dissimilarity of economies in combination with their low competitiveness increases the costs of participation in the Eurozone and especially in case of the incidence of economies to external shocks significant negative impacts on economic growth across the EU can occur. Moreover, the important role in the monetary union and preparation for the participation in it play some asymmetric transmission channels arising from the fact that some macroeconomic indicators have converged and conversely there still persist differences in others among the EU Member States. Other asymmetric channels may result from the differences in the efficiency of working of various adjustment mechanisms to asymmetric shocks. Working of mentioned channels may also affect the economic growth.