Spektrum. 2020, roč. 20
Permanent URI for this collectionhttp://hdl.handle.net/10084/139127
Browse
Recent Submissions
Item type: Item , Ergonomické a psychosociální aspekty práce z domova(Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2020) Lipšová, Vladimíra; Bátrlová, Kateřina; Zónová, Jana; Mrázová, Karolina; Kožená, Ludmila; Hrubcová, EvaPráce z domova byla vždy vnímána zejména jako benefit, určité zvýhodnění pro zaměstnance, kteří mohli část své pracovní doby pracovat z pohodlí a klidu domova, ve svém vlastním vyhovujícím rytmu, nerušeni ruchem kanceláří, bez nutnosti cestovat. Zaměstnavatel získával spokojenější zaměstnance, nižší fluktuaci, zvýšení produktivity práce při nižších nákladech. Poslední měsíce globální koronavirové epidemie zřejmě navždy změnily pohled na práci z domova jako jednoznačný benefit a posunuly ji na úroveň nástroje, jak bojovat s epidemickou situací a udržet zdraví zaměstnanců. Práce z domova má ovšem stále své zákonné náležitosti, zaměstnavatel musí dodržovat zákoník práce a zásady BOZP. Statistické údaje o práci z domova před koronavirovou krizí a v jejím průběhu, ergonomická a psychosociální doporučení pro práci z domova jsou obsahem tohoto článku.Item type: Item , OiRA - online nástroj pro hodnocení rizik(Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2020) Horáčková, Alena; Petik, Lukáš; Cidlinová, Anna; Vala, Jiří; Bátrlová, KateřinaČlánek se zabývá projektem ONLINE INTERACTIVE RISK ASSESSMENT (Online nástroj pro hodnocení rizik, dále jen OiRA), který je jednou z aktivit Evropské agentury pro bezpečnost a ochranu zdraví při práci. OiRA má přispět k řešení příčin pracovních úrazů a nemocí z povolání a hledat preventivní opatření k zamezení rizikům. Jsou nastíněna východiska projektu OiRA a historie vzniku, popsány cíle a záměry. Dále je uvedena struktura nástrojů, možnosti vyhledávání, výhody a nevýhody projektu a možnosti jeho uplatnění na pracovišti. V závěru je uveden přehled nových nástrojů OiRA, které jsou k dispozici v českém jazyce a výhled projektu do budoucnosti.Item type: Item , Copingové strategie příslušníků HZS ČR(Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2020) Brichtová, Marie; Říha, RomanTato práce se zabývá pracovní zátěží a jejím vlivem na partnerské vztahy příslušníků HZS ČR. Vycházeli jsme z výsledků, které jsme získali z 30-ti kvalitativních dotazníků, které vyplňovali hasiči a jejich partnerky. Tyto dotazníky jsme spárovali a pomocí obsahové analýzy a komparace odpovědí jsme zjišťovali, které aspekty práce hasičů ovlivňují jejich partnerský život. Objevili jsme i několik zajímavých trendů, které by bylo dobré dále prozkoumat. Na závěr jsme podle zjištěných informací uvedli doporučení.Item type: Item , Veřejně přístupné automatizované externí defibrilátory jako součást ochrany obyvatelstva - šetření v obci Příbrami(Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2020) Böhm, Pavel; Hudeček, Jakub; Požár, JosefTento článek se zabývá problematikou veřejně přístupných automatických externích defibrilátorů (dále jen AED) a výběrem vhodných lokalit pro jejich umístění. Místem šetření je středočeská obec Příbram, kde byly vytipovány nejvhodnější lokality v katastru obce pro jejich umístění na základě nejvyšší koncentrace osob. Součástí šetření bylo zjištění současného stavu vybavenosti obce AED přístroji a jejich dostupností laickým zachráncům. Celkem bylo v katastru obce Příbrami vybráno devět veřejných lokalit a tři podniky, ve kterých by případné umístění AED mělo význam.Item type: Item , Bezpečné nakladanie so zapaľovačmi ohňa(Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2020) Balog, Karol; Kucmanová, Alexandra; Buranská, Eva; Nečas, AlešNa slovenskom trhu si spotrebiteľ môže vybrať z celého radu rôznych druhov zapaľovačov ohňa, záleží len od jeho preferencií a použitia. Zapaľovače ohňa sa klasifikujú ako nebezpečné látky a preto treba s nimi zaobchádzať podľa pokynov výrobcu. V našom článku sme sa zamerali na bezpečné používanie vybraných druhov zapaľovačov spotrebiteľmi, v experimentálnej časti sme stanovovali rýchlosť odhorievania, ktorá patrí medzi dôležité požiarnotechnické parametre charakterizujúce horenie horľavých látok, a index dymivosti, na základe ktorého dokážeme zistiť množstvo splodín vznikajúcich pri horení. Z nameraných výsledkov vyplýva, že menšiu rýchlosť úbytku hmotnosti vykazovali buničinové zapaľovače v porovnaní so zapaľovačmi z ropných látok. Najnižší index dymivosti mal gélový zapaľovač FIREGEL (0,08) a najvyšší index dymivosti sme zaznamenali pri kvapalnom zapaľovači ARO (89, 12).Item type: Item , Modernizace hasičského speciálu CAS 20/3000/200 – M2T MAN(2020) Palička, DavidTento příspěvěk se zabývá problematikou hasičské techniky používanou Hasičským záchranným sborem České republiky a Jednotkami sboru dobrovolných hasičů České republiky. V úvodu příspěvku se nachází stručné seznámení a statistika hasičských výjezdů, pro které je spolehlivost požární techniky základním stavebním kamenem. V druhé fázi je systematicky popsána modernizace konkrétního příkladu požárního vozidla v praxi z pohledu technika společnosti zabývající se modernizacemi, rekonstrukcemi a servisem právě hasičských vozidel.Item type: Item , Experimentální srovnání trik používaných u složek IZS z hlediska odvodu vlhkosti(2020) Ondrová, Michaela; Balner, DaliborTento článek se zabývá experimentálním srovnáním oděvních součástí (konkrétně trik) používaných v rámci základních a ostatních složek IZS z hlediska odvodu vlhkosti. Pro porovnání byla vybrána trika HZS ČR, PČR, ZZS, JSDH, HS ČR, BZS a MP Ostrava. Testování proběhlo v laboratorních podmínkách Fakulty bezpečnostního inženýrství pomocí těchto metod: Kelímkový test za zvýšené teploty, Test vzlínavosti, Houbový test a Test rychlosti sušení. V závěru článku je uveden souhrn výsledků.Item type: Item , Prejavy zmeny klímy na území SR(2020) Marková, Iveta; Monoši, MikulášVývoj zmeny klímy je hodnotený na základe trendov v dlhodobých časových radoch (1951 – 2018) jednotlivých klimatických prvkov a na základe porovnania hodnôt jednotlivých rokov s normálovým obdobím v klimatológii 1961 – 1990 [1]. Cieľom príspevku je hodnotenie klimatických prvkov, konkrétne priemerná ročná teplota vzduchu, ročný úhrn atmosférických zrážok a index sucha. Údaje prezentované v príspevku sú získané z verejných správ o stave životného prostredia v SR a ďalších s nimi súvisiacich dokumentov. Slovensko, v priebehu rokov 1881 – 2018, prešlo výraznými zmenami vo všetkých sledovaných klimatických prvkoch. Najvýraznejšie zmeny sú v 2017 a 2018.Item type: Item , Psychosociální rizika při práci v případě neočekávaných krizových situací(2020) Lipšová, Vladimíra; Bátrlová, Kateřina; Zónová, Jana; Mrázová, Karolina; Kožená, LudmilaPsychosociální rizika na pracovišti a pracovní stres vyplývají nejen z náročného charakteru a nevhodné organizace práce, ale také z nevyhovujících mezilidských vztahů na pracovišti či nemožnosti vyvážení pracovního a osobního života. Jejich vliv může mít výrazný negativní dopad jak na psychické, tak i fyzické zdraví zaměstnanců, jejich pracovní výkon, absentismus, fluktuaci, pracovní neschopnost i úrazovost. Celosvětová koronavirová krize nás přiměla k zamyšlení nad dopadem neočekávaných situací na úroveň psychosociálních rizik při práci.Item type: Item , Aplikácia pokročilých metód modelovania v požiarnom inžinierstve(2020) Erdélyiová, Romana; Leitner, BohušRozoznávame mnoho faktorov ovplyvňujúcich vnútorný požiar. Dôležitý je rozmer a geometria priestoru, existencia a veľkosť vetracích otvorov, náhodné a stále požiarne zaťaženie. Vývoj požiaru vo veľkopriestorovom požiarnom úseku sa výrazne líši od vývoja požiaru v malom priestore. V prípade veľkopriestorových hál sa pri navrhovaní konštrukcii často postupuje pomocou tvz. performance-based prístupu. Pokročilé metódy je možné využiť vo všetkých častiach návrhu pre: predpoveď priebehu teploty v priestore a čase, výpočet prestupu tepla do konštrukcie a na posúdenie mechanického chovania konštrukcie alebo jej časti počas požiaru. Príspevok opisuje najnepriaznivejší variant požiaru v skúmanom priestore halového objektu určeného na skladovanie. Vybraný požiarny scenár je riešený pomocou softvéru FDS (Fire Dynamics Simulátor).